Mami, som na chlapcov...

Autor: Zoli Bajtek | 4.11.2008 o 12:16 | Karma článku: 5,98 | Prečítané:  896x

A odvtedy uplynulo už skoro deväť mesiacov a teraz stojím pred „pôrodom“. Rozhodnutím, ako ďalej. Ďalej so svojim životom. Lenže každý má svoj život vo vlastných rukách, tak sa musím len rozhodnúť, akým smerom ho posuniem. Chytím negativizmus a z toho prameniace zväzujúce myšlienky a odhodím ho kade ľahšie, vrátim sa k svojej už dávno „stratenej“ podstate a stane sa zo mňa zas tá osoba, ktorá naozaj verí tomu, keď niekoho presviedča o tom, že to bude dobré alebo ostanem vo väzení vlastnej čiernoty.

Nuž, za tých deväť mesiacov sa toho udialo skutočne veľa. 
V prvom rade radikálna zmena prostredia – život v „hlavnom meste“. Nová práca, známosti a aj kotva hodená cez palubu. Loď pevne ukotvená v prístave lásky s nemenovaným, ale dobre známym Miňom. 
Len čo mi zaschla slza šťastia, nová sa rútila za ňou, no tá už nie z toľkej omráčenosti novoobjavenou polovičkou, ale spustená lavínou šoku z náhleho ochorenia ocka .
Zasiahlo ma to rovnako intenzívne, ako ten Amorov šíp, no so zdrvujúcejším efektom. Týmto Ti chcem poďakovať Miňo, že si ma vtedy zachránil.
Vo víre týchto veľkých a silných emócií nastal môj „breakout“ v aprílovú uplakanú noc 
v posteli mojich rodičov. Raz, dva a už to bolo vonku. Objatia a slová nehy od mami liečili rokmi ubolenú ranu. O týždeň rovnaká scénka, avšak na nemocničnom lôžku môjho otca.

Udalosti nabrali rýchlejší spád prípravou na vysokú školu, výpoveďou v dvoch zamestnaniach za štyri mesiace  a vierou v uzdravenie otca a rehabilitáciu môjho čerstvého vzťahu pokulhávajúceho nútenou anonymitou mojej osoby v očiach rodiny milovaného... šup, šup a kríza bola na svete, problém ktorý sa do dnes stále rieši. Žiaľ, zatiaľ neúspešne, no s nádejou, že už to bude vonku a ja sa budem môcť premávať po boku partnera IC-čkom na východ 
Hm..., takže po skončení zamestnania vo „svete módy“, poznamenám, v ktorom sa človek nesklame, keďže je rovnako plytký a vypočítavý, ako sa o tom hovorí vo všetkých bulvároch, kde sú kamaráti kamarátmi len do chvíle, kým niečo na nich viete a keď už hrozba pominie, naložia Vás na let menom zabudnutie a letíte.... Takže po tomto období prišli prijímačky na univerzitu, nástup ďalšej, novej práce – poznámka autora: v „renomovanej zahraničnej firme“ , kde sa mi podarilo ostať skoro dva mesiace, pretože informácia o prijatí na školu ma zlákala a už to bolo. Znovu výpoveď a pracovný stôl vystriedali školské lavice.
Tu sa to už začalo komplikovať. Dlhodobé finančné problémy v rodine, nemenný zdravotný stav ocka, pokulhávajúci príjem priateľa a vysoká škola je v ohrození. Nasledovalo ďalšie rozhodnutie. Rozhodnutie odísť zo školy a znovu pracovať, uvedomiť si, že život nie je hra, kde sa schovám za iných, ale je to hra, kde hrá každý so svojou kožou a na základe toho ako ju zúročí, tak sa mu bude žiť.

Rekapitulácia posledných deviatich mesiacov môjho života a výsledok?
Zmenilo sa toho veľa, prišli straty... a aj nálezy. Došlo mi to až včera, tak sediac v autobuse. Sedel tam mladý slepec so svojou priateľkou a bol plný energie, neustále sa usmieval, sršal chuťou žiť a infikoval každého touto prostou skutočnosťou, že človek má vždy prečo žiť, aj keď niečo stratí, pretože tu stále niečo ostane, čo treba opatrovať a rozvíjať, aby život nabral nové obrátky a človek získal nové hodnoty. Prečo sa mám vzdať, utápať a žialiť pre stratu niečoho, ak miesto toho prišlo niečo nové, výzva v úspech a šťastie zároveň? Život je len jeden a je príliš krehký na to, aby ho ľudia prežili v nešťastí a v smútku.
Ocko sa má oveľa lepšie, lebo verí, že to zvládne, ja sa mám tiež dobre, lebo viem, že to zvládnem. Kto zvládne utrpenie, zvládne aj radosť, zvládne aj šťastie a zvládne aj naplnenie.
Tak hor sa! Ja začínam...


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súd odsúdil Rybaniča, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?

PÍŠE IVAN MIKLOŠ

Nepobúrila vás Serenina karikatúra? Asi ste normálni

Politická korektnosť je ohrozením slobody.


Už ste čítali?