Tiene smrti

Autor: Zoli Bajtek | 7.1.2009 o 13:53 | Karma článku: 5,52 | Prečítané:  510x

Je Štedrý večer. Všetci sa pripravujú, robí sa zemiakový šalát, vypráža ryba, stromček svieti, z rádia sa ozývajú koledy, v televízii samé vianočné rozprávky. No niečo tu nesedí. Celá rodina je pokope, škriepime sa na salónkach, ale niekto chýba. Otec.

Jeho chorobou poznačené telo sa chúli v tmavej spálni, na tvári sa mu odráža bolesť a rýchli pohyb zatvorených viečok prezrádza, že sa mu aj v snoch premávajú muky, čiernota a bolesť.
Stojím vo dverách a plačem. Plačem nad touto nespravedlnosťou, nad krutosťou života, ktorá nás opäť zasiahla. Ocko leží, tvrdo spí po otupujúcich účinkoch liekov. Ockovi diagnostikovali rakovinu, chorobu nad ktorou viedol dlhé mesiace, no práve teraz, vo vianočný čas ho to skolilo a zahnalo opäť do postele. Ocko je silný. Jeho vôľa je úžasná a chuť žiť je neobyčajná. 
Ocko žije, lebo chce, mnohí ho už dávno na naše zdesenie pochovali, lekári skláňali oči, príbuzní plakali nad jeho osudom. No ocko žije! Nevzdal to.
Beriem telefón a volám prírodnej liečiteľke. Skúsim to, nemám čo stratiť. Naša posledná šanca. Lekári už dávno zlyhali, funguje len otec a jeho viera. Liečiteľka mi povie, čo a ako a vraví: Ne
má rakovinu, rakovinu majú len zlí ľudia a Váš otec nie je zlý človek. Lekári určili zlú diagnózu.“ Treba len veriť, byt optimista a nevzdávať to za žiadnu cenu, zahnať všetky pochybnosti a otec vyhrá boj, len sa nesmie vzdať, musí si veriť, je silný.
Neviem, či je to zázrak, alebo psychika, no otcovi v ten deň bolo oveľa lepšie. Na večer vyšiel z postele, sadol si za sviatočný stôl a to bolo niečo úžasné, najkrajší vianočný darček, ktorý som kedysi dostal. Pretože tam bol on, môj otec, ktorý pre nás toľko spravil, miluje nás a teraz tam sedel s úsmevom, trošku priškrteným, no sálala z neho sila a ochota vyhrať boj a podmaniť si tento hrozný tieň smrti, ktorý sa k nám zakráda.
Počas sviatkov sa to ešte výraznejšie zlepšilo. Otec začal dodržiavať rady liečiteľky a každým dňom mu bolo lepšie, skoro po týždni znovu začal chodiť, vyšiel von na vzduch a na Silvestra bol dokonca na oslave. Otec sa pozviechal. Uveril. Uveril nám, že ešte nič nie je prehraté, že je nádej, nádej ktorá tu je, kým v nej veríme. On sa uzdraví, možno to chvíľočku potrvá, no zázraky existujú. Musia, pretože keby sa v nich neverilo, nebola by nádej. Mojou nádejou je moja rodina – úplná rodina aj s mojim otcom!

Choroba je tu stále, no je potlačená. Sila vôle, chuť žiť a bojovať za svoj život, dodržiavanie liečebných postupov to všetko spôsobilo, že ocko už mrmle – znak toho, že je mu skutočne lepšie. Opäť šoféruje, štiepi drevo a opravuje bicykel.
Dnes ráno sa musel vrátiť do nemocnice, pokračuje v ožarovaní, ešte pár týždňov. Nevzdáva sa, lebo vie, že vyhrá, že ho potrebujeme a spravíme pre neho všetko. Vie, že sa dá zvíťaziť nad všetkým, lebo on – osudom skúšaný Vodnár pokoril už nejeden krutý údel osudu a toto je ďalšia skúška, ktorá ho
posilní. 
Verím, veríme a oci zatiaľ bojuje, bojuje, aby dokázal, že aj lekári sa môžu mýliť a že bude zas ako predtým, vlastne nie, lebo bude ešte silnejší!
Verme a nikdy sa nepoddajme beznádeji a negativizmu, pretože sa tak naozaj stane. Ak očakávame a veríme v pozitivne, tak sa aj stane. Ja verím a ono to príde, nie hneď, ale určite sa tak stane.
Oci, ľúbim Ťa a Ďakujem Ti za všetko a za to, že si a že nám ukazuješ čoho všetkého je ľudská vôľa schopná – pokoriť aj tiene smrti a uzdraviť sa!




Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súd odsúdil Rybaniča, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?

PÍŠE IVAN MIKLOŠ

Nepobúrila vás Serenina karikatúra? Asi ste normálni

Politická korektnosť je ohrozením slobody.


Už ste čítali?