Nostalgické jesenné migrovanie

Autor: Zoli Bajtek | 4.7.2009 o 15:02 | Karma článku: 2,11 | Prečítané:  385x

Končím. Odchádzam. Balím to tu.

S úsmevom na perách a slzami v očiach sa lúčim, opúšťam svoj predošlý domov a idem ďalej, zabúdam na spomienky a idem v pred, roním slzy nad ranami osudu a úsmevom ich mažem preč.

Jeden a pol roka. To je moja Bratislava, štyri zamestnania, jeden vzťah, jeden pohreb, jedna univerzita, zopár pádov na hubu...a ešte žijem, ja rybka na suchu. To som ja a moje „mesto snov“, no idem ďalej, am going to a city of wonder? to Brno.

Presúvam sa pomaly a isto na Západ, tri roky po Londýne malým krôčikmi migrujem opäť k Západniarom.

 

Keď sa takto, po skoro troch mesiacoch, čo ma postihla strata ocka, ukončil vtedy pre mňa „jediný“ vzťah, cítim sa silno. Prežil som, čo sa nedalo ani v mojich najhorších snoch, žiť bez ocka, žiť bez ochrannej hrude milenca. Usmievam sa, lebo stále je milión dôvodom sa vytešovať, mám ešte rodinu, mám svoju anyu a súrodencov, mám priateľov, mám seba. Ano seba! Osobu ktorá ako jediná vie tam hlboko vo vnútri všetko naštartovať aj keď je najhoršie, preto sa začínam mať rád, inak by to bolo asi ťažké, či nie? )

 

Pred troma týždňami som sa nakopol, pozbieral zvyšky sebavedomia, sexepealu, mozgových buniek a som si zaslal životopis do Čiech, do firmy, kde som sa strašne túžil vrátiť. Odmietli ma, nemali vhodnú pozíciu. Napísal citom pretekajúci e-mail a ozvali sa, pozvali ma na pohovor a ano, prijali ma, aspoň to tak veľmi vyzerá, snáď sa nesekli... koniec koncov moja adresa sa mení – zas – od prvého septembra bude mojim domov Brno. Mesto, ktoré pred rokmi vyvolávalo vo mne skôr stiahnutie žalúdka...a dnes, city of wonder, mesto kam strašne chcem. Takže si pomaly balím svoje spomienky, ukladám ich do listov, liečim svoje straty a žiale posielam ich každú noc svetlom sviečky do stratena, aby sa už nevrátili. Mimochodom, objavujem, že aj po mne sa obzerajú, žmurknem sem, žmurknem tam a už sa „hrnú“ a môžem si aj vyberať? No vyzerá to tak, že aj ano. Takže...myslím, že sa to dá ešte zvládnuť, mám „len“ 22, mozgové bunky ešte dajako fungujú, vyštovať ešte stále môžem, mám svoju anyu, a v nebi o jedného strážneho Anjela viac, takže hor sa do Brnka! Pokračovanie...keď sa donútim k opätovnému citovému výlevu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súd odsúdil Rybaniča, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?


Už ste čítali?