Vernosť po gay-sky?!

Autor: Zoli Bajtek | 12.7.2009 o 16:42 | Karma článku: 3,75 | Prečítané:  802x

Je 20.00 zapínam si počítač, prihlasujem sa na chat.

V schránke zopár odkazov. Pomaly ich otváram, selektujem. Jeden ma zaujme, tak odpíšem. V zápätí mi už bliká nová správa od chalana o trochu staršieho, ktorý na oko vyzerá milo, inteligentne a so záujmom sa ma spytuje na môj život v Ba, prácu, proste bežné otázky. Po pár nevinných otázkach nasleduje jedna, pri ktorej mi krv stúpne až neviem kam: „nemáš nahé foto?, ja by som Ťa tak rád objal, ale potom neručím za seba..“ Pozriem si bližšie jeho profil a vidím, že dotyčný je zadaný a jeho polovička je tiež na chate ani netušiac, čo práve jeho milý porába. To ma trošku vytočilo, tak sa ho spytujem, prečo by chcel to foto a na čo mu vôbec je. Pri odpovedi, ktorú nebudem zverejňovať ma chytá hnus a už absolútna beznádej. Zadaní hľadajúci len pokec a kamarátstvo lovia na internet príležitostný sex, však je všetko virtuálne, anonymné...kým ich láska niekde v diaľave verí, že je len jediná...
Ano. Dnešný moderný svet. Chaloši nahodení, vymakaní s anjelskymi tváričkami a na pokeci žmurkajú na koho sa najskôr vrhnú. To je vernosť?.

Zadaní si píšu cez teletexty erotické sms, vymieňajú nahé foto mladých zajkov a ich polovičky môžu byť radi, že o ničom nevedia.
No čo v tom prípade, keď sa to nejako prevalí? Mlčať či hystericky dožadovať vysvetlenie?
Mlčanie ubíja a pravda zabíja. Zabíja fakt, že moderná spoločnosť, či už gay-ská, alebo „heterácka“ až na pár výnimiek funguje na princípe: koho skôr, komu ako a kde...
Každý sa len zaujíma o „diskrétne priateľstvo“ a „vášnivý rozhovor“ a výnimky? Kde sú? Už nie sú? No sú, ale väčšinou zadané! Ako povedal jeden môj kamarát: „muži sú ako parkovacie miesta, dobré sú už zadané a voľné sú len pre postihnutých“
Verím tomu, že sa trošku sekol. Mladý chlapec, nazvyme ho Miško, odišiel študovať do Čiech, však sú tam lepšie univerzity a čo svet nevidí, úplne sa mu podaril svetový úlovok: chlapec bystrý a k svetu, ktorý ho zbožňuje aj s celou jeho českou rodinou, spraví všetko čo mu len na očiach uvidí, vernosť mu nie je cudzia a už rok brázdia spolu železnice Českej republiky.

Tomu sa vraví šťastie, či osud? Naozaj je pravda, že každý v našom živote je ako prestupná vlaková stanica, stretnutie, ktoré nám niečo dá, zoberie a ideme ďalej? Zo stretnutí sa učíme, dozrievame a možno na konci cesty je niekto, kto tiež prešiel danú trasu a dokáže nás doceniť? Uvidíme...môj prestup práve začal, smer Morava, Čechy a kde a u koho vlak zastaví, ešte nevedno...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Techniku zo základne v Dolnej Krupej žiada ministerstvo vrátiť

Čo robia Noční vlci v Dolnej Krupej.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: V RTVS môže byť ohrozené vysielanie správ

Ľudia v spravodajstve končia, spor o verejnoprávnosť pokračuje.

Stĺpček Jakuba Fila

Ešte sa chceme tváriť, že vlci sú len zvedaví turisti a branci iba obľubujú pohyb?

Tajné služby o Nočných vlkoch mlčia.


Už ste čítali?