Gay-stvo je pre mňa ťažké

Autor: Zoli Bajtek | 1.1.2010 o 23:39 | (upravené 2.1.2010 o 9:12) Karma článku: 6,69 | Prečítané:  1039x

Viem, že som na rok 2010 vyhlásil stav absolútnej núdze, bojovú pozíciu nedobytnosti, ale stále ma to dostane. To všetko, nad čím sa tvárim povznesene. Je ťažké byť gayom, "správnym" gayom - aspoň pre mňa.

Vyčerpáva ma to v poslednom absolútne maximálne a čím väčšiu podporu a pochopenie dostávam, tým viac som ubitejší. Dostal som dar, možno až privilegované požehnanie rodiny, po ktorom mnohí homosexuáli tajne túžia, keď musia skrývať svoje ja a skutočnú tvár pred svojimi rodinami. Mám mamu, tú najlepšiu na svete. Však koľkí „z nás“ môžu povedať, že jej môžu referovať nepodarené rande, komentovať chutného černocha na vianočných trhoch v Budapešti a ešte povie, že je fakt zlatý. Kto ma naoko pokarhá, keď jej vykladám o tom najlepšom orgazme s masérom a smeje sa, koľkých zas zruším. Je stelesneným absolútneho pochopenia a podpory a moja teta, úplne to samé a poznámky na margo štatistík, čo čítala v jednom časopise, ktorí muži sú najlepší a aj najvýkonnejší v posteli, aby sme neostali nič dlžní, ma vždy príjemne šokujú. Moji súrodenci, skoro celé moje príbuzenstvo s nepredstieraným záujmom a podporou vníma môj „nový svet“, že som gay a že „sa snažím fungovať – normálne“!. Ale mne to nejde. Za rok som vyhlásil honbu na dokonalého, čo môže zaplniť prázdny vesmír, čo zaplnilo moje vnútro a priniesť dávno stratený pocit bezpečia, že je tu niekto, kto mi povie, že to bude v poriadku a nemusím „bojovať“ za všetko len ja. Proste ja nie som normálny, alebo aspoň nie medzi gaymi čo stretávam ja. Bože, s mojimi kolegyňami si vykladáme o chlapoch, štatistike ktorú poctivo vediem od apríla a na ich týždenné otázky, „už sa našiel niekto? Nie. Neboj sa, on príde“ trpko poznamenám „jasné a bude ako všetci ostatní“.

Viem, sťažujem sa a rozpytvávam úplné hlúposti, však koho už len zaujímajú citové výlevy gaya..?

Som už unavený bytím aké je a kiež by to bolo inak. Nebojím sa, chodím na ulici so vstýčenou hlavou a keď sa ma pred rokom hocikto spýtal, či som zadaný, odpovedal som „Ano, mám priateľa“. Človek nemá právo žiadať osud, aby sa veci diali inak, lebo všetko v tom vesmíre a ľudskom bytí má svoje opodstatnenie, ale možno keby...keby sa mi nepáčili chlapci až tak, ako teraz, bolo by všetko iné.. však ženy tak neubližujú a nie sú ani nadržané bezcitné svine.

Som single, nedobrovoľný nositeľ tohto štatútu už skoro rok. Odvtedy sa môj život obrátil na ruby – myslené, že som spoznal také kvantum homosexuálnych mužov, čo za celých 21 rokov nie. Veľa a predsa poctivo všetci sklamali.

Keď Ti niekto na druhom rande povie, že Ti nič nekúpi, kúp si sám a neskôr, keď niekam pôjdeme, nekúpim Ti nič, však máme všetci svoje peňaženky, a keď po niečom zatúžiš kúp si sám – aj keby horalku. Keď chcem ísť sem, on odpovie „tam nemusíš, to nie je pre Teba dobré, uvidíš ja to viem, presvedčím Ťa a vieš..najprv, než niečo vážnejšie začneme chcel by som si to s Tebou vyskúšať v posteli..“ Ďakujem. Tu sa začal kreténizmus a ďalej sa to len stupňuje..jeden, druhý..x-tý. Voľný, slobodný, fešný, múdry, inteligentný – pokrytecký. Si super, si fajn, ukáž mi foto, nahé mi daj a keď zaznie NIE, sorry nechcem sa stretnúť, som zadaný a keď si napíšem do profilu, že nie som zadaný ťažšie sa mi flirtuje. Super, to ma dostalo, keby to bolo len jedno, ale na dvoch rukách neviem spočítať adeptov pred a po prvom rande, čo sa ocitli na tomto zozname. Už sa cítim, ako keby som si zarábal tým, koľkých nachytám na tom ako ma /s/klamú. Ani slušáci nie sú lepší. Sú milí, pozorní, chápavo a duchaplne prikivujú pri tom ako džavocem a zrazu vyfrknú, že by so mnou prerazili stenu na toaletách. Fajn. Už sa z toho fakt dostávam. A tu nastupuje moje pokrytectvo. Klamem ich a klamem aj seba, keď sa presviedčam, že to pôjde. Nechodím vymetať bary a nevraciam sa každú noc s iným chlapom a nezbieram použité kondómy do čísla 20 za týždeň. Nedokážem sa s niekým vyspať, keď viem, že doma ma čaká niečo, čo napĺňa môj život. Viem byť prízemný, roztápať sa nad živými sochami Davida v práci, ale nejde mi pobozkať milovanú osobu na rozlúčku ráno so slovami „Milujem Ťa“, a večer skončiť v posteli s „kamarátom“. Neviem byť gay, nie v tomto svete, asi sa stanem outsiderom, či zmením orientáciu.. keby to len šlo. A moje pokrytectvo? Je tu niekto, kto sa na tomto zozname neocitol a nikdy ani neocitne. Architekt. Výnimka, čo potvrdzuje pravidlo, niekto kto mi napadne zakaždým, keď som s niekým iným a v úsmeve neznámeho chcem vidieť ten jeho, lenže tu sa to končí. Nič je odpoveď. Nechcem pred sebou vyzerať trápne, ale ponúk na „pokec“, nezáväzný sex a podobné srandičky mám fakt dosť. Ale tam sa to končí, olympiádiou s koľkými viem za jeden mesiac skončiť v posteli, ale proste, proste nie. Je to asi revanš za tú podporu, čo dostávam od svojho okolia a možno aj za niečo, čo ja poctivo odbíjam. To, čo som mame vychvaľoval, ale nechcem k tomu pristúpiť. Niekto, kto sa doslova bije o moju pozornosť. Úžasný človek, super muž, srdce na mieste, bystrý, vnímavý a chápavý a aj tam to vie. A už týždne nič iné z jeho úst nezaznieva ako ma chce, zobrať ma so sebou na výlet, nech s ním idem do zahraničia. Vie že ho nemilujem, že moje srdce bije pre iného, že nemá šancu, ale nevzdáva sa, že je to vôl, ak ma nechce a jednoducho mi len chce povedať, že je tu pre mňa a bude čakať. Som pokrytec. Túžim po niekom, koho nemôžem mať a pred sebou mám človeka, čo je tu len pre mňa, nechce nič a nekladie si podmienky, len nech som šťastný a ja....ja ho odmietam. O to čo ma nechce sa bijem silou mocou a druhou rukou zároveň zahadzujem to, čo sa bije len a len o mňa.

A prečo vlastne toto celé, na čo tento cirkus? Neviem, som zmätený, zo svojej zraniteľnosti, lebo sa už nedokážem otvoriť nikomu, pretože ma aj tak opustí, zradí a „vytriezvie“ a tvárim sa hrdo, kyslo odmietam veškerú milosť a hrám sa na nedobytný hrad. Som zmätený z toho, ako žiť správne. Byť morálnym človekom a zároveň sa nebáť zmeny. Veriť a dôverovať gayom, tak ako verím v ženy. Tak len dúfam, že raz, možno o sto dní či rokov, budem mať aspoň z polovice takého dobrého priateľa ako moja kamarátka Evi, či dvojča mojej duše pobývajúce v Českej zemi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Techniku zo základne v Dolnej Krupej žiada ministerstvo vrátiť

Čo robia Noční vlci v Dolnej Krupej.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: V RTVS môže byť ohrozené vysielanie správ

Ľudia v spravodajstve končia, spor o verejnoprávnosť pokračuje.

Stĺpček Jakuba Fila

Ešte sa chceme tváriť, že vlci sú len zvedaví turisti a branci iba obľubujú pohyb?

Tajné služby o Nočných vlkoch mlčia.


Už ste čítali?